Prezidentský kandidát ako naša šanca

Strane Smer-SD sa podarilo vytvoriť dokonalú syntézu tých najreakčnejších politických síl v slovenskej spoločnosti. Pod náterom „sociálnej demokracie“ sa ukrýva pestrá zmes normalizačných eštebákov, matičiarskych ľudákov a mečiarovských privatizérov. Samozrejme pod ochranou kléru a s priamym napojením na nechvalne známe finančné skupiny. Všetky tieto elementy sú spojené spoločným záujmom o teplé fleky a lukratívne kšefty.

Správa, že Róbert Fico bude kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky zrejme málokoho prekvapila. Tento krok je celkom logický. Fico má možnosť stať sa prezidentom, ovenčený aureolou neporazeného premiéra, ktorý zanechal svoju funkciu ako najpopulárnejší politik a šéf jednoznačne najsilnejšej politickej strany. Utiahne sa do tepla Grassalkovichovho paláca, stranu bude riadiť pomocou verných lokajov a verejnosti sa bude prezentovať ako vlastenecký a sociálny prezident verný odkazu Svätopluka a jeho prútov. Obmedzené kompetencie vyplývajúce z prezidentskej funkcie ho budú chrániť pred zodpovednosťou za každodenné sociálne a ekonomické problémy obyvateľov krajiny.

Čo však z tejto situácie vyplýva pre nás, z hľadiska ľavice a potenciálnych sociálnych bojov? Predovšetkým Fico je momentálne v situácii, kedy si nemôže dovoliť strácať na popularite a možných voličských hlasoch. Až do prezidentských volieb bude teda politicky pomerne ľahko zraniteľný, čo môžeme využiť v náš prospech. Na rozdiel od konšpirátorov s googlom či pravicových médií teda nebudeme stavať vlastných kandidátov, ani propagovať smiešne postavičky dvadsaťročného kapitalistického marazmu, ale mali by sme využiť túto jedinečnú možnosť a rázne sa dožadovať svojich oprávnených záujmov a potrieb.


poli na vybrali.sme.sk