Správa, ktorá pomohla zachrániť tisíce ľudských životov

OsvienčimPresne pred dvadsiatimi štyrmi rokmi zomrel slovenský spisovateľ, antifašista, jeden z dvoch svetovo známych Slovákov, ktorým sa podarilo utiecť z nemeckého vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau.

Čísla 29 162 a 44 070 chýbajú! Túto skutočnosť zistili 7.apríla 1944 dozorcovia v tábore smrti Osvienčim. V tento deň sa dvom slovenským židom – Alfredovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi podarilo uniknúť z koncentračného tábora. Útek trval 21 nocí, cez deň sa schovávali v kríkoch a v noci kráčali.

Nechceli prioritne zachrániť svoje životy, ale informovať svet o masovom vraždení a zabrániť tým ďalším transportom. V lágri obaja pôsobili ako zapisovatelia, vďaka tomu mali prehľad o množstve deportovaných ľudí. Za dramatických okolností sa dostali späť na Slovensko, kde vypracovali 32-stranovú správu o priemyselnom vyvražďovaní ľudí v nacistickom koncentračnom tábore. Nacisti začali so systematickým vraždením židov už na prelome rokov 1941 a 1942, no svetová verejnosť i samotné obete boli dlho udržiavané vo viere, že sú len presídlení, z toho dôvodu sa aj správy o plynových komorách považovali za protinemeckú propagandu.
„Nemali sme strach zo smrti, mali sme strach, že sa o tom, čo sa v Osvienčime deje, nikto nedozvie,“ spomínal si Vrba na motiváciu úteku z nacistického pekla.

Verili, že ich svedectvo vyburcuje svet k okamžitej reakcii, no stretli sa s nedôverou, skepticizmom a množstvom alibistických dôvodov na to, aby sa ich správa dostala do správnych rúk. Správa Vrbu a Wetzlera, doplnená o svedectvo ďalších dvoch utečencov Arnošta Rosina a Czieslawa Mordowitza, bola publikovaná v americkej tlači až v novembri 1944.

Odborníci zdôrazňujú, že aj napriek oneskorenej svetovej reakcii, sa vďaka ich dôveryhodnej správe zachránilo až 200-tisíc ľudí.

„Vrbova a Wetzlerova správa“ bola napísaná v Žiline a stala sa jedným zo základných historických dokumentov druhej svetovej vojny. Je uložená vo F.D. Roosevelt Library v New Yorku , vo Vatikánskych archívoch a Jeruzalemskom múzeu Jad Vashem.

Alfred Wetzler

Alfred Wetzler

Alfred Wetzler (10. máj 1918, Trnava –  8. február 1988 Bratislava) – žil aj so svojou ženou Etou skromným životom. Posledné roky pracoval v knižnici, kde neraz požičiaval aj vlastné dielo, vydané pod pseudonymom Ján Lánik. Že je v skutočnosti knihovník Alfréd Wetzler nevedeli nielen čitatelia, ale ani jeho kolegovia. Získal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II.triedy.

Publikovaná literatúra: Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí (brožúra, 1945) a Čo Dante nevidel (román, 1964).
Rozhovor s jeho manželkou – Etou Wetzlerovou.

Aktualizácia 11.2.: na stránkach holocaust.cz si môžete prečítať celú túto správu.


poli na vybrali.sme.sk